Reprezentatívny
portrét cisárovnej Alžbety, o rozmeroch 268 x 155 cm, je komponovaný na
vertikálne orientovanom predĺženom formáte plátna. Celofigurálna kompozícia
je zasadená do interiéru s kulisovým pozadím, ktoré tvorí časť mohutného
antického stĺpu s drapériou a vpravo zlátený stôl s bohatou rokajovou
rezbou, na ktorom je položená váza s vädnúcimi ružami ako odkaz na Memento
mori (Pamätaj, že zomrieš). Cisárovná Alžbeta je odetá v tmavých smútočných
šatách so svetlými rukavicami, v ruke drží zložený čierny vejár. Takýto odev
nosila cisárovná po smrti svojho syna Rudolfa, ktorý zomrel v roku 1889.
Autor maľby Kornel Spányik sa narodil 29. októbra 1858 v Bratislave,
pochádzal zo zemianskej rodiny z Domaníc. Maliarske vzdelanie získal na
Viedenskej akadémii u Augusta Eisenmengera (1830 – 1907), študoval aj v
Stuttgarte u Alexandra von Liezen-Mayera (1839 – 1898) a v Mníchove u
Júliusa Bencúra (1844 – 1920). Pôsobil v Budapešti, vo Viedni a Bratislave,
kde sa aktívne zapájal do činnosti Bratislavského umeleckého spolku (bol aj
jeho predsedom). Zomrel 22. februára 1943 v Budapešti. Aj keď sa venoval
rôznym žánrom, dominuje u neho portrétna tvorba, v ktorej používal uvoľnený
maliarsky rukopis, sýtu farebnosť, ale aj zmysel pre detail. Bol ovplyvnený
aj tzv. makartovským štýlom, ktorý sa vyznačoval zmyslom pre pátos, pompu a
teatrálny efekt.
Autorom predlohy k tomuto portrétu bol Spányikov učiteľ Július Bencúr. V
roku 1899, rok po smrti cisárovnej, dal cisár František Jozef I. namaľovať
niekoľko portrétov svojej zosnulej manželky. Oslovil troch uhorských
maliarov, aby zvečnili jeho „zbožňovaného anjela“ a portréty boli určené pre
najbližšie dvorné dámy cisárovnej. Bencúrov obraz bol namaľovaný pre Idu
Ferenczy, ktorá bola Alžbetinou predčítačkou. František Jozef pozorne
sledoval vznik portrétu a takto o ňom písal svojej milenke Katharine
Schrattnak „...o druhej som išiel k maliarovi Bencúrovi, aby som si pozrel
portrét drahej zosnulej, ktorý maľuje z môjho poverenia pre Idu Ferenczy.
Podaril sa mu veľmi dobre, každopádne, je to najlepší portrét cisárovnej aký
bol namaľovaný. Postava je vynikajúca a omladená tvár sa veľmi podobá.“
Podľa Bencúrovej predlohy namaľoval Kornel Spányik portrét cisárovnej v roku
1901. Dielo bolo spolu s reprezentatívnym portrétom cisára Františka Jozefa
I. umiestnené v slávnostnej zasadacej miestnosti Župného domu v Rimavskej
Sobote. Oba portréty boli poškodené po páde rakúsko-uhorskej monarchie v
roku 1918 a neskôr sa dostali do zbierkového fondu Gemersko-malohontského
múzea.
Nepriaznivý stav obrazu si vyžiadal komplexné odborné reštaurovanie, ktoré
zamedzilo ďalšej degradácii zbierkového predmetu a prinavrátilo jeho pôvodné
výtvarno-estetické kvality. Autorkou reštaurátorských prác je Mgr. art.
Andrea Ševčíková, členka Komory reštaurátorov na Slovensku.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil
Fond na
podporu umenia.